Náš ďalší príbeh z terezínskeho ghetta je venovaný mužovi, ktorého často spomínali tí, ktorí ho poznali a prešli si, rovnako ako on, peklom koncentračných táborov Terezín a Osvienčim-Brezinka. Ide o Alfréda Hirscha (1916–1944), židovského pedagóga, veľkého športovca, sionistu a predovšetkým vedúcu osobnosť vo výchove a vzdelávaní detí v neľudských podmienkach nacistického tábora.

Miesto a čas deja: Vyhladzovací tábor pre Židov v Osvienčime-Brezinke, marec 1944. V karanténnej sekcii B-II-1 je zhromaždených takmer štyritisíc českých väzňov. Podľa uistenia esesákov majú odísť do iného pracovného tábora. Ale členovia podzemnej organizácie zisťujú, že celé osadenstvo má byť v najbližších hodinách zavraždené v plynových komorách. Poprední predstavitelia väzňov sa schádzajú na poradu – je treba zorganizovať vzburu. Za jej vodcu je vybraný Fredy Hirsch. Keď mu oznámia svoje rozhodnutie, Fredy si vyžiada hodinu na rozmyslenie. Po uplynutí danej doby však väzni nájdu Fredyho ležať v kóme.

Alfréd Hirsch, zvaný „Fredy“, sa narodil v roku 1916 v nemeckom meste Aachen. Po nástupe hitlerovcov v roku 1933 emigroval do Prahy. Vďaka svojej charizmatickej osobnosti a dobrej fyzickej kondícii sa v miestnej židovskej komunite skoro vypracoval na duchovného a športového vedúceho židovskej mládeže. Ako presvedčený sionista sa schádzal s mladými ľuďmi, aby ich ideovo aj fyzicky pripravoval na výjazd do Palestíny, kde mali tvoriť základ budúceho židovského štátu. Všetky plány však zhatila nacistická okupácia v roku 1939. Hitlerovci zaviedli aj v protektoráte tvrdé protižidovské opatrenia, ktoré vyvrcholili na jeseň roku 1941 v takzvanom konečnom riešení židovskej otázky, čo bol len krycí názov pre fyzickú likvidáciu židovského obyvateľstva.

Nacisti ihneď zahájili deportačné transporty najskôr do poľskej Lodže a vzápätí do terezínskej pevnosti v severných Čechách, ktorú premenili v novodobé židovské ghetto. Medzi jeho prvými „budovateľmi“ bol i Fredy Hirsch. Ghetto formálne riadila židovská samospráva, ktorej členom sa Fredy stal. „Rada starších“ samozrejme nemala prostriedky na zlepšenie situácie tunajších väzňov, takže sa orientovala hlavne na mládež a deti, o ktorých dúfala, že predsa len budú povojnovou nádejou pre židovskú domovinu v Palestíne. Fredy sa i tu ujal starostlivosti predovšetkým o deti. Aj v Terezíne organizoval v medziach možností ich duchovnú a telesnú výchovu.

Lenže terezínske ghetto bolo v hitlerovských plánoch len prechodnou stanicou pre uväznených Židov. Čas od času nariadila komandatúra i odtiaľto deportačné transporty na východ – do táborov smrti.

Začiatkom septembra 1943 bol do jedného z nich zaradený i Fredy Hirsch. Transport s piatimi tisícmi väzňov prišiel do Osvienčimu-Brezinky. Všetci muži, ženy i deti boli umiestnení do takzveného rodinného tábora B-II-b. Pre skúsených väzňov bol ich osud hádankou. V ústrednej kartotéke však zistili, že všetci novopríchodzí majú poznámku „Sonderbehandlung nach sechs Monaten Quarantäne“. V tajnej hitlerovskej reči to znamenalo smrť v plynovej komore po šiestich mesiacoch.

Fredy ani ostatní väzni v rodinnom tábore samozrejme o tomto rozsudku nič nevedeli. Preto Fredy ani na tomto mieste nehodlal zložiť ruky do lona, aj tu sa snažil, aby uľahčil táborový život aspoň deťom. Prehovoril esesákov, aby pre deti dovolili v tábore zriadiť vlastný blok, v ktorom by v relatívnom teple a bezpečí mohli tráviť dni. Fredy tu sústredil deti do štrnásť rokov, zaistil im opatrovateľa, dokonca pre najmenšie deti i lepšiu stravu, a sám sa ujal vedúcej pozície. Chránil svojich zverencov pred zimou a mrazom, pred hrôzami tábora, pred krutosťou esesákov a sadistických veliteľov, pred pohľadom na dymiace komíny krematórií.

Fredy zaisťoval i denný program. Vychovávatelia sa hrali s deťmi rôzne hry, učili ich spievať a recitovať, mnohým z nich dávali lekcie z čítania a písania. Fredy so svojimi spolupracovníkmi zostavoval akési divadelné a recitačné pásma. Jedným z najúspešnejších bola Fredyho adaptácia Snehulienky a siedmich trpaslíkov na motívy slávneho Disneyho filmu.

Pretože vychovávatelia museli dbať na pravidelnú hygienu a čistotu detí, spievali „trpaslíci“: „Jeder Zwerg muss sauber sein, ober gross ist oder klein.“ („Každý trpaslík musí byť čistý, či je veľký alebo malý.“) Do detského bloku občas zavítal i „šéflekár“ tábora, neslávne známy dr. Josef Mengele, ktorý samozrejme dobre vedel, že čas väzňov sa už nachýlil. Hitlerovci presne splnili svoje predsavzatie – začiatkom marca 1944 uplynula pre Židov zo septembrového transportu vymeraná lehota ich života. Ôsmeho toho mesiaca zhromaždili esesáci takmer 3 800 mužov, žien a detí, všetkých, ktorí ešte po šiestich mesiacoch zostali nažive a odviezli ich do osvienčimských plynových komôr. Šlo o najväčšiu hromadnú vraždu českých občanov počas druhej svetovej vojny.

Fredy Hirsch však zomrel ešte skôr. Možno sa sám otrávil, pretože nemohol preniesť cez srdce, že ak sa odhodlá k činu, určite zahynú všetky „jeho“ deti. Skôr je ale pravdepodobné, že mu smrtiaci jed podali sami väzni, ktorí verili, že vskutku odídu za prácou inde a akýkoľvek pokus o vzburu by zmaril ich hladký odjazd.

Pri slávnostnom odhalení Hirschovej busty v Terezíne riekla jedna z preživších, Zuzana Růžičková: „Dúfajme, že až odíde posledný z nás, kto sme ho poznali, postojí na tomto mieste ktosi z novej generácie a povie – toto musel byť človek dobrý, krásny a statočný.“