Piateho januára si pripomíname 900 rokov od úmrtia kniežaťa Oldřicha Brnianskeho. Kedy presne sa syn Konráda I. Brnianskeho a Virpirky z Tenglingu narodil, nevieme, je nám však dobre známe, že bol údelným kniežaťom brnianskym (1092 – 1113) a znojemským (1112 – 1113) z dynastie Přemyslovcov.
Po smrti Oldřichovho otca usadol na uvoľnený český kniežací trón Břetislav II., ktorý za života usiloval o zaistenie nástupníctva pre svojho brata Bořivoja II. A to navzdory rodovému právu najstaršieho žijúceho Přemyslovca, ktorým bol práve Oldřich Brniansky. Hneď ako Oldřich predniesol svoje nároky, uväznil ho Břetislav v Kladsku (1097) a až po tom, čo Břetislav dosiahol nástupnícke právo pre svojho brata (1099), Oldřicha prepustil. Kosmas uvádza, že Oldřich navštívil aj cisára v Regensburgu. „Naliehal naň s pomocou svojich priateľov prosbami a dotieral nesmiernymi sľubmi, aby mu vrátil kniežatstvo české, ktoré mu jeho mladší bratranec Bořivoj proti právu vyrval. Cisár vzal od neho peniaze, dal mu odznaky kniežatstva a koruhvu, ale rozhodnutie, či má byť uznaný za kniežaťa, ponechal Čechom.“ Po smrti Břetislava sa Bořivoj II. ujal skutočne vlády nad Čechami a Oldřich so svojím bratom Litoldom získali brniansky a znojemský údel.
Oldřich sa s týmto riešením nezmieril a hotovil sa k rozhodujúcemu boju pri Malíne. Jeho vojsko sa však rozpŕchlo a Oldřich sa vzdal svojich nárokov na trón. Po bratovej smrti mu však ešte pripadlo Znojemsko. Pochovaný bol pravdepodobne vedľa svojho brata Litolda v třebíčskom benediktínskom kláštore, ktorý spolu založili. Meno jeho manželky nepoznáme, vieme však, že mal syna Vratislava Brnianskeho (pred 1113 – 1156) a zrejme aj dcéru Naděj.
Josef Grof
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.