Jiří Pavel Kafka

09.03.2015 | 22:07
Jiří Pavel Kafka

Podplukovník vo výslužbe Jiří Pavel Kafka sa narodil 2. 5. 1924 ako prvorodený syn židovského právnika. Otec bol o dvadsať rokov starší ako matka Eliška Weinerová, ktorá pochádzala z Českého Brodu. Matka bola veľmi milá, šikovná, silná a schopná žena, ktorá vedela dobre jazyky. Otec mal svoju advokátsku prax na Rytířskej ulici. Pracoval aj v pražskej židovskej obci, kde zastával dobrovoľnú funkciu predsedu, a to až do začiatku vojny.

Blížiacu sa hrozbu nacizmu Jiří nikdy nebral veľmi vážne. Ako chlapec chodil do Tchelet lavan (Modrá biela), čo bolo jedno z prvých židovských mládežníckych hnutí, ktoré propagovalo ideu romantizmu, slobody a orientácie na prírodu. Prvý raz sa o svojej chystanej ceste vlakom z Čiech do Londýna dozvedel on i jeho brat necelý mesiac pred odjazdom. Rodičia všetko zariadili s pánom Nicholasom Wintonom. Áno, s tým sirom Nicholasom Wintonom, ktorý zachránil 699 židovských detí. Rodičia si priali, aby chlapci dokončili školský rok, preto dátum ich odchodu stanovili až na 28. jún 1939, zhodou okolností na Felixove 14. narodeniny.

Dospelí zostali a čakali na svoj osud, ktorý bol nemilosrdný. Ako si Jiří spomína, dedko Ludvík Kafka zomrel ešte pred transportmi do Terezína. Strýkovia Max a Karol Kafkovci, prešli terezínským ghettom a zahynuli vo vyhladzovacích táboroch. Dedko Bernard Weiner zomrel v ghette v Terezíne. Jeho dvaja synovia a dcéra Júlia s bábätkom boli z Terezína deportovaní na východ, kde ich zavraždili.

Jiřího otec mal šťastie, že v dobe obsadenia Československa nacistami bol v Londýne, kde jednal o prijatí určitého počtu Židov. V tom čase však vypukla vojna a on sa nemohol vrátiť domov. Cez vojnu pracoval v Londýne na ministerstve pre hospodársku obnovu v československej exilovej vláde. Vo svojej kancelárii sa Jiřího otec stretával aj s Janom Masarykom. O mnoho horšie dopadla Jiřího matka Eliška, ktorá bola druhým transportom v novembri 1941 deportovaná do ghetta v poľskej Lodži. V auguste 1944 ju odviezli do Osvienčimu. V zime 1944 ju previezli na severnú Moravu na roboty, do továrne v Bernarticiach, ktorá patrila nacistovi Šlechtovi. Tu sa Eliška dočkala oslobodenia.

Prvým miestom, kam sa Jiří junior v Anglicku dostal, bol Ipswich, kde bol tábor pre deti, ktorým sa podarilo utiecť z Československa. Po prázdninách začal navštevovať strednú školu v Cheltenhame. Do učňovskej školy nastúpil vo firme Sigmund Pumps v Gatesheade a po dovŕšení 18 rokov sa 13. júna 1942 prihlásil do československej vojenskej jednotky v Anglicku. V nej bol asi mesiac, potom ho vybrali do československých perutí, ktoré pôsobili ako súčasť Kráľovského letectva. Absolvoval výcvik a po ňom dostal kombinovanú funkciu radista – strelec v 311. československej bombardovacej peruti RAF.

Po vojne sa ako prvá vrátila do Prahy. Jiří sa vrátil do Prahy v auguste 1945 spolu so svojou 311. peruťou a po dlhých rokoch sa znovu stretol so svojou matkou. Brat Felix prišiel prvý raz domov až na študentský festival. Stretol sa s rodičmi, ale vrátil sa nazad do Anglicka, kde ešte študoval. Jiří po vojne nezostal pri letectve. Uvažoval o štúdiu na univerzite, avšak po jedinom týždni, ktorý strávil v škole, ju opustil a začal vyučovať angličtinu a pracovať v kancelárii špedičnej firmy Řivnáč & Šůla, ktorá patrila priateľovi jeho otca. Pomery v republike sa však začali zásadne meniť. Brat žil v Anglicku a Jiří sa, ako príslušník britskej armády, mohol demobilizovať tam, kde narukoval. Neváhal dlho, druhý raz opustil Českú republiku a vydal sa do Londýna. Znovu cestoval vlakom, a to spolu s ďalšími asi piatimi ľuďmi, s jemu podobným osudom.

Rodičia zostali v republike a otec zomrel v decembri 1948. Jiří prišiel na jeho pohreb. V tej dobe už vybavoval svojej matke výjazdné povolenie do Anglicka. Jiří žil zo začiatku s bratom a s matkou a prevádzkoval so svojim obchodným partnerom importnú fi rmu. Dovážali súčiastky na výrobu bižutérie. V roku 1952 sa oženil s Dorothy Blundy, s ktorou mali dve deti: syna Stephena (1954) a dcéru Helenu (1956).

V roku 1960 odišla celá rodina do Izraela. V roku 1968 sa vrátili do Anglicka, kde Jiří pracoval ako developer. Niekoľkokrát navštívil Československo, ale pred prvou návštevou sa najskôr musel vykúpiť z československého občianstva. V roku 1990 prišiel do Československa navštíviť kamaráta Pavla Vranského. Tu sa prvý raz stretol so svojou súčasnou partnerkou Helenou Machačovou a už tu zostal.

Luděk Sládek



Máte zájem
o zásílání novinek?

Zadejte Vaši emailovou adresu a zajistěte si tak aktuality z České republiky.

Nyní na Google Play
Produkt byl úspěšně přidán do košíku
Produkt byl úspěšně odebrán z košíku

Děkujeme za Vaši odpověď,

Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.

Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.

Váš hlas byl započítán. Děkujeme.