Slávnostný ráz Veľkej noci vyplýva z ich ústredného postavenia v rámci jarného obradného cyklu. Prináležali ku prastarým sviatkom prvého jarného splnu, ktorý je v mnohých kultúrach spojený s oslavou príchodu jari a so zahájením nového hospodárskeho roku.
Vek Veľkej noci dosvedčuje ich prepojenie s astronomickým lunárnym cyklom a sú tak pre nás sviatkom pohyblivým. Nikajský koncil v roku 325 rozhodol, že dnes sa slávi prvú nedeľu po splne, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Ich význam ako najdôležitejšieho sviatku kresťanského náboženstva potvrdzuje skutočnosť, že veľkonočné solemnia solemnitatum slávi katolícka cirkev po celý týždeň.
Cirkevné obrady sa nutne odrazili aj v prostredí ľudovej kultúry. Vo väčšine prípadov však nadväzovali na už staršie ľudové slávnosti, ktoré následne využili vo svoj prospech k ucteniu kresťanského Boha. Sviatok, tu spojený s pripomienkou Ježišovho ukrižovania a vzkriesenia, je liturgicky zdôraznený dlhou prípravou v podobe štyridsaťdňového pôstu od Popolcovej stredy do Božieho hodu veľkonočného. Pôstne obdobie sa vyznačovalo dodržiavaním pravidiel vychádzajúcich z cirkevných predpisov, na vidieku často rôzne obmieňaných. Obmedzenia sa netýkali iba známych mäsitých a mastených pokrmov, ale i tanečných zábav, svadieb a iných svetských pôžitkov.
Veľkonočnými sviatkami začala skutočná jar, s ktorou sa zahájil nový hospodársky rok. Aj preto sa k týmto sviatkom viaže celý rad pranostík. Za všetky aspoň jednu na záver: Ak prší na Veľký piatok, bude smädný suchý rok.
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
