Hoci sa o začiatkoch dolovania v okolí Zlatých Hor nezachovali žiadne písomné správy ani archeologické nálezy, je pravdepodobné, že sa zlato získavalo ryžovaním a jílováním pozdl‘ž miestnych tokov už v 10. a 11. storočí.
Od 14. storočia už je ťažba zlata doložená i prvými písomnými správami a najväčšom rozkvete dosiahnutom v 16. storočí , kedy boli za mestom v priestore ryžovišť nájdené valouny zlata o hmotnosti 1,38 kg a 1,78 kg. Potom nasledoval úpadok a prebiehala tu ťažba medenej rudy. V roku 1990 sa na čas obnovila ťažba zlata a dnes zostali v mieste len zbytky baníckych prác, vrátane zlatokopeckého náhonu, pozostatky po ťažbe jílováním a tiež písomné záznamy v kronikách.
Zlatorudné mlyny
Najväčším miestnym lákadlom je bezpochyby replika vodou poháňaných stredovekých baníckych mlynov zhotovených podľa dobových nákresov. Pôvodný stredoveký vodný náhon bol využívaný hlavne k rozplavovaniu svahov nad pravým brehom Olešnice, kde boli takto ťažené zlatonosné segmenty. Do týchto miest vedie miestny náučný chodník, ktorý jednak označuje miesto, kde „ voda tečie do kopca „ a jednak informuje o geológii lokality o tunajšej prírode.
Banícka osada
Neďaleko mlynov nájdeme repliku dreveného baníckeho zrubu, ktorý je prezentovaný vonkajšou a obytnou časťou. Banícka osada bola v stredoveku uzatvoreným opevneným komplexom, kde sa jednak zpracovávala vyťažená ruda, ale kde tiež žili baníci bežným životom. K objektu neodmysliteľne patrí zvonička a na prístupovej ceste stojí drevená replika strážnej veže, ktorá je prístupná a slúži ako vyhliadka. V tesnej blízkosti baníckej osady sa nachádza závodište, ktoré je od roku 1993 každoročne využívané pri súťažiach v ryžovaní zlata.
Taviaca pec
Súčasťou skanzenu je taktiež funkčná replika taviacej pece. Vonkajšia krytá časť je taviareň a vo vnútornej časti sa nachádza pracovná sieň s mechami a skladom. Mechy pomocou ľudskej sily vháňali vzduch do taviacej pece, skladové priestory slúžili vetšinou pre drevené uhlie, ktorým sa v peci kúrilo. Do taviacej pece sa práve od mlynov prevážala rozdrvená ruda, aby sa tepeľnou úpravou a pomocou chemických procesov oddeľovali anorganické látky od zlata.
Poštovná štôla
Za návštevu stojí ešte len nedávno zprístupnená tzv. Poštovná štôla, ktorá sa nachádza zhruba 6 km južne od mesta. Prvá zmienka o nej pochádza už z roku 1513, od druhej polovice 17 storočia sa tu ťažily kyzovité medené rudy a neskoršie pyrit. V rôznych úrovniach banského diela sú dobre zachovalé časti ručne sekaných chodieb a komínov z najstarších období a dokonca i pôvodné vodoťažné zariadenie z dreva. Najpozoruhodnejším prvkom v podzemí je však modrá „alofánová“ výzdoba. Prehliadku je si treba objednať vopred.
Nesouhlas se zpracováním Vašich osobních údajů byl zaznamenán.
Váš záznam bude z databáze Vydavatelstvím KAM po Česku s.r.o. vymazán neprodleně, nejpozději však v zákonné lhůtě.
