Haličský lekár
Niť tohto príbehu sa začína odvíjať v Haliči na západnej Ukrajine, vo vtedajšom Lembergu, dnešnom Ľvove. V židovskej rodine JUDr. Jakuba Bohina, tajného rady daňového úradu, a učiteľky Bedřišky, rodenej Morgensternovej, sa 18. 1. 1895 narodil syn Michael Marzell Bohin.

Základnú školu aj poľské gymnázium absolvoval v Ľvove. V devätnástich rokoch (1914) narukoval do armády ako zdravotník. Za obranu Ľvova bol vyznamenaný (1917) a ako poručík zdravotnej služby získal Vojenský záslužný kríž. Po rozpade mocnárstva (1918) sa stáva Ľvov súčasťou tzv. Druhej Poľskej republiky. Michael tu začal štúdium medicíny a na konci druhého semestra odišiel do Prahy (podľa záznamu z 25. 11. 1919 sa zapísal do šiesteho semestra) a pokračoval v štúdiách na Univerzite Karlovej. Absolvoval v necelých 27 rokoch. Pri prevzatí lekárskeho diplomu (10. 12. 1921) musel podpísať reverz, ktorým sa vzdáva lekárskej praxe v ČSR, pretože nemal jej občianstvo. To mu bolo priznané až vďaka sobášu s Ľudmilou Tobkovou 19. 6. 1896. Kým sobáš uzavrel, musel sa najprv vzdať svojej viery a prijať krst 15. 11. 1925 z rúk kňaza Českobratskej cirkvi evanjelickej.
Po štúdiách p|sobil na bakteriologickej klinike prof. Houla a potom v sanatóriu Na Pleši na liečbu pacientov s pľúcnymi ochoreniami. Po nástupe na I. chirurgickú kliniku na Karlovom námestí v Prahe sa zoznámil s profesorom Rudolfom Jedličkom, popredným českým chirurgom, zakladateľom českej röntgenológie. V septembri 1926 nastúpil ako praktický lekár v Bíline a v rokoch 1927 – 1934 ako železničný a praktický lekár v Lounoch. V roku 1934 sa odsťahoval do Prahy a otvoril si tu súkromnú prax na Žižkove, v Husineckej ulici 2/557. Po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava v d|sledku protižidovských opatrení prišiel v roku 1940 o lekársku prax. Ústredný úrad pre riadenie židovskej otázky do Michaelovho života zasiahol. Ako lekára ho príkazom z 20. 1. 1943 pridelil do zberného „cigánskeho tábora“ v Letoch pri Písku, kde vypukla epidémia škvrnitého a brušného týfusu. Michael ako skúsený odborník v oblasti infekčných chor|b s pomocou MUDr. Bohumila Stejskala, prideleného sem rozkazom z Nemocnice na Bulovke, dokázal epidémiu zastaviť. Potom čo bol v máji 1943 tábor v Letoch uzavretý, Michael bol premiestnený do podobného tábora v Hodoníne pri Kunštáte. Po zatvorení tohto tábora 1. 12. 1943 sa vrátil do Prahy, kde p|sobil ako lekár pre židovskú obec. Iróniou osudu je, že 19. 10. 1944 bol zatknutý gestapom, prevezený do Petschkovho paláca a odtiaľ, zrejme cez väznicu Pankrác, 25. 10. do policajnej väznice gestapa v Malej pevnosti Terezín. Na ďalšie výsluchy na Pankrác bol prevezený z Terezína 7. novembra a vrátený späť 19. 12. Už 30. januára 1945 bol s ďalšími väzňami transportovaný do vyhladzovacieho koncentračného tábora Mauthausen. Michael väznenie prežil a 19. mája sa zoslabnutý, vysilený a postihnutý cukrovkou vrátil do Prahy, kde strávil niekoľko týždňov vo vinohradníckej nemocnici. Manželstvo sa mu rozpadlo a z celej jeho rodiny v Ľvove prežil len jeho švagor. Začiatkom augusta 1945 opäť začal lekársku prax na svojej predvojnovej adrese a zrejme v tomto čase si zmenil meno na Michal. MUDr. Michael Bohin zomrel na srdcový infarkt 26. januára 1956.

Pre Pamätník Terezín Luděk Sládek, zdroj: Alena Hájková Terezínské listy „Život lékaře Michala Bohina“ (2000); Markus Pape, Romano Džaniben 2000 | foto © převzato z Terezínské listy (2000); publikace Markus Pape „A nikdo vám nebude věřit“; Federace židovských obcí v Praze; Luděk Sládek

www.pamatnik­‑terezin.cz
www.facebook.com/TerezinMemorial